Titulky v správach tieto dni nevyzerajú veľmi optimisticky – otvorený konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom, zablokovaný strategický Hormuzský prieliv, ceny ropy nad hranicou 100 dolárov za barel a hrozba ďalšej inflácie sťahuje svetové akciové trhy do červených čísel. Americký index Dow Jones sa prepadol viac ako 10%, až do pásma korekcie. Mnoho ľudí v takýchto chvíľach váha a pýta sa: Čo robiť s investíciami? Vybrať peniaze a počkať na lepšie časy?

Pravdou však je, že úspešné investovanie nie je o predpovedaní budúcnosti, ale o dlhodobej disciplíne. Ten, kto v čase krízy nepodľahne panike, má výraznú výhodu oproti tomu, kto sa snaží trh načasovať.

Čo nás učia historické krízy

Kľúčom k zvládnutiu trhových výkyvov je pohľad do minulosti. Globálne indexy dlhodobo rastú – aj napriek krízam, recesiám a vojnám. Ako dlho trvalo, kým sa trhy zotavili z veľkých historických šokov?

• Vojna v Zálive a ropný šok (1990): Situácia veľmi podobná dnešku priniesla prepad trhu o takmer 20 %. Trh sa však plne zotavil za približne pol roka.
• Dot-com bublina (2000 – 2002): Prepad technologických akcií o takmer 50 %. Návrat na pôvodné hodnoty trval zhruba 4 až 5 rokov.
• Globálna finančná kríza (2007 – 2009): Trh klesol o viac ako 50 %. Zotavenie trvalo približne 4 roky, no po ňom nasledoval najdlhší rast v histórii.
• Pandémia COVID-19 (2020): Rýchly pád o vyše 30 % bol nasledovaný ešte rýchlejším zotavením za necelých 6 mesiacov.

Rozdiel medzi panikou a úspechom je len v investičnom horizonte. Trh krátkodobo kolíše, no za 10, 20 či 30 rokov má jasný trend smerom nahor.

Prečo sa nesnažiť predpovedať dno

Pri investovaní nevyhráva ten, kto sa snaží uhádnuť, kedy trh klesne najnižšie. Snaha o takzvané „časovanie trhu“ – teda moment, kedy v panike predáte svoje ETF a čakáte na „bezpečný“ moment na ich opätovný nákup – znie logicky, no v praxi vedie k obrovským stratám.

Dôvod je jednoduchý: Najrýchlejšie a najväčšie rasty na burze prichádzajú úplne nečakane, a to spravidla priamo uprostred kríz, tesne po najväčších prepadoch.

Aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, pozrime sa na známu štatistiku vývoja amerického trhu (indexu S&P 500) za obdobie 20 rokov. Dvadsať rokov predstavuje zhruba 5 000 obchodných dní na burze.

Predstavte si dvoch investorov, ktorí na začiatku nakúpili podiely za 10 000 € (pred 20 rokmi ešte neexistovali ETF).

• Investor A (Nerobí paniku): Počas 20 rokov zažije finančnú krízu, pandémiu aj vojny, ale ani raz svoje podiely nepredá. Výkyvy ignoruje a peniaze nechá pracovať. Z jeho 10 000 € bude na konci obdobia viac ako 64 000 €.
• Investor B (Snaží sa časovať trh): Keď vidí v správach, že trhy padajú, zľakne sa. Predá svoje investície, aby ich ochránil pred ďalším poklesom, a povie si: „Nakúpim späť, až keď sa situácia vo svete upokojí a trhy začnú opäť rásť.“

V čom je háčik? Kým Investor B čaká na upokojenie situácie a jeho peniaze ležia „v bezpečí“ mimo burzy, trh po hlbokom prepade zrazu prudko a nečakane vyskočí nahor. Tým, že mal Investor B peniaze vybraté, tento prudký rast zmeškal.

Štatistiky ukazujú, že ak by Investor B takýmto preskakovaním zmeškal len 10 najlepších rastúcich dní z celkových 5 000 dní, jeho konečná suma sa prepadne o viac ako polovicu – zo 64 000 € len na 29 000 €.

Ak by pre svoju prehnanú opatrnosť zmeškal 30 najlepších dní, na konci by mal z pôvodných desaťtisíc len úbohých 11 000 € (teda za 20 rokov by nezarobil takmer nič).

Pointa je jasná: Týchto pár kriticky dôležitých „najlepších dní“ neprichádza v obdobiach pokoja. Prichádzajú presne vtedy, keď je na trhoch najväčšia panika (napríklad v marci 2020 počas kovidu trhy najprv drasticky padli, no vzápätí prišli dni s historicky najväčším skokovým rastom). Keď v kríze predáte svoje ETF, aby ste sa vyhli najhorším dňom, s takmer 100 % istotou prídete aj o tie najlepšie.

Prečo je kríza pre ETF investora príležitosťou

Ak investujete dlhodobo a pravidelne cez ETF (napríklad do indexu S&P 500 alebo FTSE All World), aktuálna situácia je skôr príležitosťou ako problémom.

Pravidelné investovanie funguje najlepšie práve vtedy, keď môžete nakupovať lacnejšie. Pozrime sa na jednoduchý príklad.

Predstavte si, že pravidelne investujete sumu 100 € mesačne do vášho vybraného ETF.

• Pred krízou: Jeden podiel ETF stojí 50 €. Za svojich 100 € nakúpite presne 2 podiely.
• Počas krízy: Trh klesne o 20 % a s ním aj cena vášho ETF. Jeden podiel zrazu stojí iba 40 €. Za svojich obvyklých 100 € teraz nakúpite až 2,5 podielu.

Kríza teda znamená, že za tie isté peniaze hromadíte viac majetku. Nepotrebujete analyzovať trh ani meniť stratégiu. Keď sa geopolitická situácia upokojí a trh sa vráti k rastu, práve tieto „lacné“ podiely vám vygenerujú najväčší zisk.

Čím skôr prijmete fakt, že krízy sú bežnou súčasťou investovania, tým lepšie pre vaše portfólio. Dôležitá je disciplína a čas. Neprerušujte svoje pravidelné vklady, ignorujte paniku v správach a nechajte peniaze pracovať za vás.